S nástupom novovekého obdobia sa začala situácia Cigánov v Európe postupne meniť k horšiemu. Nasledujúcich 500 rokov vyšlo viacero zákonov, ale aj podzákonných noriem (vyhlášky, nariadenia, uznesenia), kt. boli voči Cigánom obmedzujúce, vyhosťovacie, perzekučné a likvidačné (otvorená či skrytá asimilácia, šikanovanie, obmedzovanie, vyhosťovanie, perzekúcia, ktorá v prvel pol. 40 r. 20 st. vyvrcholila až do holocaustu)
Najprv aristokratická časť novovekej spoločnosti prijímala Cigánov ako tvorcov dobrej nálady (hudobníci, tanečníci a pod.), ako zručných kovoobrábačov (kováči), ale aj na práce v poľnohospodárstve či bojovníkov vo svojom vojsku.
Naopak nové formujúce sa štátne útvary veľmi prísne dbali na svoju bezpečnosť či akékoľvek iné ohrozenie a tak sa obavy pred rôznymi vyzvedačmi, prisťahovalcami, okrajovými či neprispôsobivými skupinami sa mimoriadne stupňovali.V tomto kontexte mnohí chápali C ako jeden z potencionálnych zdrojov ohrozenia.
* Remeselnícke spoločenstvá a cehy ich odmietali - vykonávali remeslá nelegálne
* Miestni obyvatelia si voči nim vytváralia dištanc pre ich nezrozumiteľnú reč, čudné zvyky, spôsoby oblikania ai života a častovali ich pomenovaniami ako čarodejníci, lúpežníci, pôvodcovia nemoc, podpaľači, zlodeji, žobráci, pokútni obchodníci, veštcia a pod.
Vykonávali vraj „čiernu mágiu, nechceli byť dobrými kresťanmi!
* Vážnym podnetom sa stala ich exkomunikácia z cirkvi, vylúčenie z cirkvi parížskym arcibiskupom v roku 1427 kvôli porušovaniu zásad kresťanskej morálky. Už predtým však v roku 1417 vyšiel prvý protirómsky zákon v Nemecku (vtedajší Reichstag, snem v Landau vyhlásil Rómov za zradcov kresťanských krajín, za vyzvedačov, kt. platia Turci a za pôvodcov morových epidémií.
* V roku 1560 vydal švédsky arcibiskup L. Petri zákaz krstenia a pochovávania C.
* V r. 1637 boli z územia Švédska vypovedaní, tých kt. ostali, mohli beztrestne zabiť
* V r. 1568 pápež Pius V exkomunikoval R z cirkvi
* 1646 Švajčiarsky Bernský dekrét dovoľoval zabíjať alebo likvidovať bitím a strieľaním zlých bezbožných R,al. Ich posielať na galeje do Taliansko, Francúzsko
* V r. 1721 nariadil ich likvidáciu na celom území svojho cisárstva Karol VI
* V r. 1782 umučili, alebo popravili po obvinení z kanibalizmu okolo 200 C, dodatočné vyšetrovanie cisárskym komisárom preukázalo ich nevinu, priznania k vraždám a ľudožrúctvu boli vynútené.
* V r. 1725 Fridrich Viliam I. Odsúdil všetkých Cigánov nad 18 r., kt. uväznia na území Pruska na trest smrti obesením.
* V 17. st. v Čechách obesených Cigánov vystavovali vedľa hraníc, pre výstrahu
* Od 16.st do 19 st. vo Francúzsku vydali osobitné právne úpravy, kt.sa dotýkali C.
* Holandsko v 17. až 18 st. organizovalo tzv. Heidenjachten - hony na pohanov - hrozné lovy na Cigánov za účasti vojska, polície, aj rytierov (v 18 st.odtiaľ R vymizli)
* V 19. st. Archívne dokumenty z Yutského polostrova vykazujú zoznam 260 zabitých C
* Švédsko, do r. 1954 bol vstup Cigánov do tejto krajiny nezákonný
* Nórsko - trestali tých,kt. im poskytli úkryt, po r. 1845 kočovníctvo zakázali, nimi vykonávané povolania boli vyhlásené za nezákonné
* Dánsko v 18. st. všetci čo zamestnali Cigány dostali pokuty
Proticigánska legislatíva bola namierená proti ich spôsobu bývania, proti kočovníctvu, proti ich usadzovaniu, nesmeli si postaviť dom, bývanie si prenajať, mali zákaz pohybovať sa väčšom počte ako dvaja - traja.
Bežnými protirómskymi prostriedkami boli : palicovanie, mrzačenie, verejné bitie, smrť (obesením, upálením, utopením - ženy a deti), usporadúvanie honov.
V 16. až 17. st. sa postupne aj v našich krajinách preľudnené mestá začínajú brániť príchodu C, v Uhorsku sa odstupuje od zákonov usadiť sa a vykonávať tradičné remeslá. Pristupuje sa k prenasledovaniu, šikanovaniu, represívnym opatreniam, ale aj k zabíjaniu C. Výnimku dostávali len pôvodní rómski usadlíci, či kočovníci.
Cudzích C tvrdo zasiahli všetky protirómske nariadenia. V tomto období rozlišujeme 3 skupiny C: usadlých, polousadlých a kočujúcich.
Obvidnení sú: z vyzvedačstva a odovzdávania informácií Turkom (uznesenia ríšskych snemov vo Freiburgu 1496, Lindave, 1497)
- obvinenia z čarodejníctva, krádeže, pytliactvo, žobranie, veštenie, poskytovanie liečivých bylín. Pričom kriminálne delikty ako krádeže, vraždy, smisltvo, podpaľačstvo sa vyskytli len vo výnimčných prípadoch
* V roku 1500 vyšiel v Augsburgu edikt Maximiliána I - ukadalo sa v ňom aby R vyzvedači opustili územie rímsko-nemeckej ríše, viac sa sem nevracali.1577 vo Frnafurkte nad Rýnom - výnos, podľa kt. sa zabitie Róma nepovažovalo za zločin
* 1545 Ferdinand I, vydal mandát podľa kt. boli R vypovedaní z územia Čiech (v r. 1556 - tento panovník vydal prísny otvorený list - R sa mali trestať mučením a smrťou iba muži, ženy a deti nemali byť topené vo vode, ale mali sa využívať na rôzne práce
* 1697 Leopold I - vyhlásil R za štvancov , mužov mohol na úteku ktokoľvek beztrestne zabiť (ako škodnú)
* 1721 cisár Karol VI - pri chytení Róma ho treba sťať mečom alebo vešať na šibenicu aj rómske deti
* 1749 Mária Terézia nariadila vyhostiť rómske skupiny (opät.návrat restať smrťou)
* V rokoch 1964 až 1763 sa uskutočnilo 527 protirómskych procesov, súdených bolo 1040 R - 347 mužov a 693 žien
* Najrozsiahlejšie prenasledovanie bolo v 20. rokoch 18 st., súdy vyniesli 93 trestov smrti
* 14.9.1888 výnos rakúskeho ministra vnútra vydaný vo Viedni kt .bol základom pre proticig. legistlatívu, na Uhorsku síce neplatil ale na základe neho podobné nariadenie vydalo ministerstvo vnútra v Budapešti zo 17.mája 1916 a viaceré východiská a opatrenia výnosu z roku 1888 platili neskôr v období 1.ČSR aj na Slovensku.
* Rakúsky výnos z roku 1910 nariadil policajnú evidenciu cik. entika. Četnícke a žandárske stanice aj na Slovensku museli vypracovávať evidencie cig. podľa domovských obcí, cudzích cig. vykázať mimo obce, všetkých sa dávali cigánske legitimácie, rómske deti mali odoberať rodičom a dávať ich do sirotincov a domov a už sa I.ČSR pribudla aj ich daktyloskopická evidencia.
Cigáni na Slovensku v rokoch 1918 - 1945
Slovensko sa po 1.sv. vojne stalo súčasťou Československej republiky, kt. bola založená 28.a 30. októbra 1918. Začiatkom 20 st. malo žilo na Slovensku cca 3 mil.obyvateľov. Podľa súpisu zo septembra 1925 žilo v ČSR 64 938 Cigánov, podľa neoficiálnych zdrojov to mohlo byť až 100.000 C.
* Podľa ústavy demokratickej ČSR neboli C považovaní za národnostnú menšinu.
* Českosl. zákon nariaďoval prísnu evidenciu o Cigánoch.
* Od 1. 7. 1928 do 15. 8. 1929 bol vykonaný v celom štáte súpis kočovných a potulných C, na základe kt. bolo osobám starším ako 14 rokov vydaných 36.969 tzv.cigánskych legitimácií a 7000 kočovných listov (povolenie na kočovanie na meno hlavy rodiny).
* C sa museli denne hlásiť na bezpečnostných úradoch, predložiť legitimáciu. Zákon ďalej zakazoval držbu zbraní, streliva, dýk, boxerov a pod. Odoberanie detí mladších ako 18 r. rodičom a ich zverenie do starostlivosti nejakej rodiny, vých.zariadení.
* Cigánske osady legálne existovali v pol. 20 rokov 20 st. v 1709 obciach a mestách na Slovensku. Najčastejšie pracovali na stavách, pri údržbe ciest, v poľnohospodárstve, živili sa hudbou, kováčstvom, výrobou tehál.
|
